Experimentálny liek s protilátkou zabráni vzniku cukrovky a dokonca ju zvráti
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 2. 5. 2024
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Vedci vyvinuli nový sľubný liek, ktorý by mohol zabrániť vzniku cukrovky 1. typu a dokonca ju aj zvrátiť. Experimentálny liek s monoklonálnou protilátkou pôsobí ako štít, ktorý chráni bunky produkujúce inzulín pred poškodením a v niektorých prípadoch dokonca predlžuje ich životnosť.
Diabetes 1. typu vzniká, keď imunitný systém pacienta začne napádať beta bunky v pankrease. Tieto dôležité bunky produkujú inzulín a bez nich pacienti nedokážu riadiť hladinu glukózy v krvi. To vedie k celoživotnému podávaniu injekcií a možným zdravotným komplikáciám.
V novej štúdii však vedci z Lekárskej fakulty Johnsa Hopkinsa našli potenciálny spôsob, ako zabrániť vzniku tohto ochorenia alebo ho dokonca zvrátiť v počiatočných štádiách. Nový liek, známy ako mAb43, je monoklonálna protilátka, experimentálna liečba, ktorá sa ukazuje ako sľubná proti celému radu ochorení.
Protilátky sú bielkoviny, ktoré sa viažu na určité bunky, zvyčajne na cudzie patogény, a odstraňujú ich z tela. Vakcíny fungujú tak, že naučia imunitný systém pacienta produkovať protilátky proti určitému cieľu. Monoklonálne protilátky sú vytvorené tak, aby bojovali proti cieľu, a sú pacientovi dodávané vo veľkom množstve ako rýchla odpoveď na akútne ochorenie, napríklad infekciu. Tieto terapie sa v nedávnych štúdiách ukázali ako sľubné v prípade malárie, ochorenia COVID-19 a dokonca reumatoidnej artritídy.
V tomto prípade sú protilátky navrhnuté tak, aby skryli bunky pred imunitným systémom, a nie aby mu pomohli ich napadnúť. Liek mAb43 sa viaže na malý proteín nachádzajúci sa na povrchu beta buniek a potom pôsobí ako „štít alebo plášť“, ktorý ich skryje pred útokom imunitných buniek. Zdá sa, že pri pravidelnom užívaní táto liečba chráni beta bunky, a tým aj schopnosť pacienta produkovať inzulín. Aj keď už došlo k určitému poškodeniu, štít poskytuje beta bunkám oddych a umožňuje im regeneráciu.
Výskumníci testovali liečbu na 64 myšiach, ktoré boli vyšľachtené tak, aby mali predispozíciu na vznik cukrovky 1. typu. Vo veku 10 týždňov začali myši s režimom týždenných dávok injekcií mAb43 a po 35 týždňoch boli všetky bez cukrovky. Zaujímavé je, že u jednej myši sa choroba dočasne rozvinula, keď sa u nej objavili prvé príznaky pred začatím liečby protilátkami . No aj ona bola po 35 týždňoch bez cukrovky. To naznačuje, že liečba môže zvrátiť cukrovku, ak sa zachytí v počiatočnom štádiu.
Všetky myši, ktorým bola podávaná látka mAb43, boli na konci 75-týždňového experimentu, čo je väčšina dĺžky života myší, stále nažive. To je pomerne veľký nárast oproti kontrolnej skupine myší, ktoré boli náchylné na cukrovku, ale liek nedostávali a žili tak len približne 18 až 40 týždňov.
Pri podrobnejšom skúmaní tím zistil, že po tom, ako myši začali dostávať protilátku, imunitné bunky sa stiahli z beta buniek a zápal v tejto oblasti sa znížil. Beta bunky sa dokonca začali pomaly rozmnožovať.
„mAb43 v kombinácii s inzulínovou terapiou môže mať potenciál postupne znižovať používanie inzulínu, zatiaľ čo beta bunky sa regenerujú. To v konečnom dôsledku eliminuje potrebu používať na kontrolu glykémie inzulínovú suplementáciu,“ uviedol Devi Kasinathan, autor štúdie.
Ďalšia nedávna liečba monoklonálnou protilátkou s názvom teplizumab, ktorá sa ukázala ako sľubná v 3. fáze klinických skúšok, funguje tak, že sa zameriava na imunitné bunky a znižuje poškodenie, ktoré spôsobujú beta-bunkám. Je účinná pri spomaľovaní progresie cukrovky, ale len na niekoľko rokov. Liečba mAb43 to však zrejme dokáže oveľa dlhšie, a to potenciálne po celú dobu užívania lieku. Keďže protilátky sú také selektívne pre beta bunky, tím tvrdí, že sa zdá, že liečba je bezpečná na dlhodobé užívanie s malými vedľajšími účinkami.
V tomto štádiu sa štúdia uskutočnila len na myšiach s použitím myšej protilátky, ale tím plánuje ďalej vyvinúť ľudskú verziu pred uskutočnením klinických skúšok. V ceste však stále stojí jedna veľká prekážka. Monoklonálne protilátky môžu byť pre široké použitie neúnosne drahé. Vedci dúfajú, že ďalší výskum by mohol pomôcť znížiť túto cenu.
Výskum bol nedávno uverejnený v magazíne Diabetes.
